Dýmkařskékluby.cz : Výrobci dýmek

Rainer Barbi - Príroda rozhoduje

5.12.2006

Príroda rozhoduje - Pojednání o briaru, 2. část


Rainer Barbi 
 
 

Prirodzene, fajka je fajka a v konečnom dôsledku len nádoba na horiaci tabak. To bola v každom prípade mienka jednej medzičasom vymierajúcej skupiny fajkárov, ja ich stále volám“spaľovači tabaku“. To nemá byť žiadne hodnotenie, toto stanovisko predsa zodpovedá tradícii. Po detrónizácii cigarety sa predsa len vzťah k fajke zásadne zmenil. Dnes znamená fajka viac. Je to kultúrna hodnota a status-symbol. To spôsobuje,že aj spracovávanej surovine briar-u (či bruyére-u) sa venuje viac pozornosti a my spoznávame, že základný materiál je rozhodujúcim faktorom komplexného pôžitku. V poslednom článku (vydanie PIPE&CIGAR 2/2004) sme zistili, že klíma má podstatný vplyv na kvalitu a štruktúru briar-u. Pokračovanie by malo pojednávať o diferenciách a zložení tejto suroviny. Prirodzene, rovnako, ako klíma, definujú aj minerálne komponenty pôdy individuálny rast briar-u a tým aj jeho fajčiarske vlastnosti.

Príliš chudobné pôdy spôsobujú nadmiernu tvorbu „výplňového“ dreva, čiže príliš veľa časti koreňa, ktorá skladuje živiny a preto sa vytvára neproporcionálne veľa mäkkého materiálu. Mimochodom poznamenané, jeden z problémov alžírskeho dreva, ktoré sa práve z tohto dôvodu hodí prevažne na pieskované produkty. Na fajky, ktoré sa orientujú len na hygroskopické vlastnosti, ideálna surovina. Iba mu často chýbajú raritné komponenty lúčovania a z dôvodu relatívnej mäkkosti materiálu je horšie použitelný na hladké produkty. Naproti tomu bohaté pôdy podporujú tvorbu štruktúrneho dreva a časti výplňového dreva sa môžu vyvíjať len minimálne. Príklad môžeme nájsť v albánskom briar-i, ktorý sa charakterizuje ako prevažne tvrdý a ťažký. Dôvod je veľmi jednoduchý: mineralogicky potentné pôdy zásobujú stále rovnomerne, preto nemusí koreň vytvárať žiadny veľký rezervoár, naproti tomu chudobné pôdy vyžadujú veľké a bujné bunky dreva k zaisteniu výživy, aby mohla rastlina na minimálnej úrovni rásť.

Zbadali sme niečo? Koreňové zhrubnutie u Erica arborea funguje ako zásobáreň. A to čo sa týka zásobovania vodou, ako aj životne dôležitými minerálnymi živinami. V bohatých rokoch sa vytvára zásoba a v chudobných rokoch sa spotrebováva. Len tak sa zabezpečuje relatívne rovnomerná existencia. Druhým rozhodujúcim kritériom povedľa zásobovania vodou je kvalita pôdy. Nie príliš chudobná a ani nie príliš bohatá. Ultimatívne zloženie pôdy pozostáva z vysokého podielu piesku v spojení s ílovitými substanciami. Táto súhra klímy a faktorov kvality pôdy sa nefixuje na predurčené rastové oblasti. Práve naopak, na jednom pestovateľskom území sa nájdu vynikajúco rastené kusy vedľa menejcenných, keďže sa podmienečne cez severné a južné svahy, alebo chránené údolné úseky vytvárajú mikroklimatické zóny, ako aj kvalita pôdy v kotline, alebo na svahoch sa od seba značne líši.

S čím sa často u Erica arborea často stretávame, je symbiotické spolužitie s korkovým dubom. Očividne milujú obe dreviny podobné klimatické podmienky. Najnápadnejší je tento fenomén na Sardínii. To ovšem nie je v žiadnom prípade pravidlo, vo vrchovine Kalábrie rastie táto krovina v susedstve Machiah-porastov. Absolútne žiadnu platnosť nemá mýtus korzického briar-u ako nadpriemerného svojou kvalitou. Od koho, alebo kedy uzrela táto povesť svetlo sveta, mi nie je známe. Jedno je správne, Korzika patrila spolu s regiónmi Côte d´Azur k prvým oblastiam ťažby briar-u. Cca v roku 1856 bol tento materiál objavený ako vhodný na výrobu tabakových fajok. Dva podniky viedli spor, kto prvý tento produkt uviedol do života ako prvý: firma Courrieu a fajkový podnik Comoys zo Saint Claude, ktorý bol v roku 1879 presídlený do Anglicka. Jedno je absolútne isté, zo Saint Claude tento materiál nikdy neprišiel. Korzika v tej dobe komercializovala ťažbu a spracovanie briar-u oveľa viac, ako to bolo na Côte d´Azur. Všetky ostatné náleziská sa objavili až oveľa neskôr. Isté je momentálne len jedno: korzický briar stratil v posledných 15 rokoch na trhu podstatne na význame. Podstatne? To je silne prehnané. Len jedna píla briar-ov prežila a výhradný odbyt sa nachádza v rukách dánskeho výrobcu fajok Reffbjerg-a. A čo on môže predať sú podstatne malé množstvá.

Tak platí pre všetkých výrobcov fajok, či sérií, semi-freehandov, alebo sólo kusov len jedno zásadné pravidlo: dobré a lepšie drevo sa nachádza všade, treba ho len vedieť nájsť. Na ktoré kritériá treba klásť dôraz, o tom sa dozvieme viac v budúcom článku.

RAINER BARBI


Článok preložený s láskavým povolením majstra Barbiho a šéfredaktora odborného časopisu PIPE&CIGAR pána Franka Hidiena.

Originál bol uverejnený v čísle 3/2004

Preložil Ľubo Bobek